Učebný cieľ kapitoly

Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť:

• Ako je jednoznačne určená poloha hmotného bodu a telesa v rovine, resp. v priestore
• Koľko stupňov voľnosti má hmotný bod a teleso v rovine, resp. v priestore
• Čo je to statická určitosť resp. neurčitosť uloženia a ako sa vypočíta
• Ako sa uvoľňujú väzby, ich náhrada väzbovými reakciami
• Ako možno vypočítať vonkajšie väzbové reakcie

2.1 JEDNOZNAČNÉ URČENIE POLOHY HMOTNÉHO BODU A TELESA

Poloha hmotného bodu v rovine i v priestore je jednojednoznačne určená jeho polohovým vektorom vzhľadom na vzťažný súradnicový systém.

Priestor

Rovina

Poloha telesa v priestore je jednojednoznačne určená polohovými vektormi jeho ľubovolných troch bodov neležiacich na jednej priamke.

Poloha telesa v rovine je jednojednoznačne určená polohovými vektormi jeho ľubovolných dvoch bodov ležiacich v danej rovine.

2.2 STUPNE VOĽNOSTI POHYBU

Hmotný bod v priestore má tri posuvné (translačné) stupne voľnosti pohybu 1-2-3 (napr. v smere osi vzťažného súradnicového systému). Kedže hmotný bod nemá definovaný tvar (je len abstrakciou malej časti telesa), rotačné stupne voľnosti sa mu neprisudzujú.
Hmotný bod v rovine má dva stupne voľnosti 1-2.

Priestor n = 3°

Rovina n = 2°

Teleso má v priestore tri posuvné a tri rotačné stupne voľnosti. Má teda 6 stupňov voľnosti pohybu v priestore (n=6°).
Teleso má v rovine dva posuvné a jeden rotačný (okolo osi z) stupeň voľnosti (n=3°). Pohyb telesa je viazaný na rovinu xy.

2.3 VONKAJŠIE VÄZBY A VONKAJŠIE VÄZBOVÉ REAKCIE

Ak na teleso pôsobí nerovnovážna silová sústava, teleso je v pohybe. Aby sa nemohlo pohybovať, treba mu odobrať minimálne všetky stupne voľnosti pohybu väzbami. Väzbové reakcie spolu s vonkajšími zaťažujúcimi silami budú tvoriť rovnovážnu silovú sústavu a teleso bude v statickej rovnováhe. Väzbové reakcie vo väzbe pôsobia v smere odobraného stupňa voľnosti pohybu a ich veľkosť a orientácia je závislá na vonkajších silách. Pri ich výpočte ich spravidla vkladáme v kladnom zmysle - v zhode s orientáciou vzťažného súradnicového systému, a označujeme ich: R_A , R_Ax , M_A , A_x , ...

2.3.1 Statická určitosť - neurčitosť uloženia telesa

Je definovaná vzťahom: i=n-r , kde n je počet stupňov voľnosti pohybu telesa (v priestore n=6°; v rovine n=3°), r je počet stupňov voľnosti odobratých väzbami.
Môžu nastať prípady uloženia:

Ak je teleso uložené staticky určito, na výpočet väzbových reakcii postačujú statické podmienky rovnováhy. Pri staticky neurčitom uložení je potrebné statické podmienky rovnováhy doplniť o ďalšie rovnice, vyplývajúce z deformácie telesa.

2.3.2 Typy väzieb, ich značky, náhrada väzieb väzbovými reakciami

a) Priestorové úlohy

a1) Väzba odoberajúca r=1° voľnosti, čiže i=6°-1°=5° - teleso má ešte 5° stupňov voľnosti      pohybu. Teleso (guľa) - jeho pohyb je viazaný na rovinu xz v stykovom bode A.

a2) Väzba odoberajúca r=2° voľnosti, čiže i=6°-2°=4° - teleso má ešte 4° stupne voľnosti pohybu.     Teleso (valec) - jeho pohyb je viazaný na rovinu xz cez stykovú priamku. Väzba odoberá posuv v     smere osi y a rotáciu okolo osi x.

a3) Väzba odoberajúca r=3° voľnosti, čiže i=6°-3°=3° - teleso má ešte 3° stupne voľnosti pohybu.     Teleso(guľa) - jeho pohyb je viazaný na styk s priestorovou plochou. Väzba odoberá všetky tri     posuvné stupne voľnosti pohybu.

a4) Väzba odoberajúca r=4° voľnosti, čiže i=6°-4°=2° - teleso má ešte 2° stupne voľnosti pohybu.      Väzba umožňuje telesu posuv v smere osi x a rotáciu okolo osi x.

a5) Väzba odoberajúca r=5° voľnosti, čiže i=6°-5°=1° - teleso má jeden stupeň voľnosti pohybu -      posuv v smere osi x.

a6) Väzba odoberajúca r=6° voľnosti, čiže i=6°-6°=0°

b) Roviné úlohy

b1) posuvný kĺb:    i=3°-1°=2° Väzba odoberá posuv v smere osi y.

b2) pevný kĺb:   i=3°-2°=1° Väzba odoberá posuv v smere osi x a y.

b3) dokonalé votknutie:    i=3°-3°=0°

c) Špeciálne väzby

posuvné votknutie
väzba prútom (lanom)	Odoberá jeden posuvný stupeň voľnosti v smere osi prúta.     (lana). Jeden prút odoberá 1 stupeň voľnosti pohybu.
	Dva prúty odoberajú dva stupne voľnosti.

Poznámka: Každý pridaný prút odoberá ďalší stupeň voľnosti pohybu, jeho os však nesmie prechádzať spoločným priesečníkom osi dvoch predchádzajúcich prútov. Ako už bolo spomenuté, upevnenie lanom je väzba jednosmerná.

2.3.3 Príklady uloženia telesa

Stupne voľnosti sa telesu odoberajú kombináciou základných typov väzieb. Budeme predpokladať tzv. ideálne väzby, pri ktorých sa zanedbáva trenie a ich čiastočná poddajnosť. Pri veľmi presných výpočtoch je nutné túto neideálnosť väzieb zohľadniť, avšak pre väčšinu technických výpočtov je predpoklad ideálnej väzby prípustný.

a) Staticky určité uloženie telesa v rovine: i = n - r = 0°

a1) prútové sústavy

a2) nosníky

a3) lomené nosníky a zakrivené prúty

b) Staticky neurčité (preurčené) uloženie telesa v rovine: i = n - r < 0°

b1) prútové sústavy

b2) nosníky

b3) lomené nosníky a zakrivené prúty

Poznámky:
Staticky určité uloženie zabezpečuje stabilné (tuhým pohybom nepohyblivé) upevnenie telesa. Pretože väzbové reakcie možno určiť zo statických podmienok rovnováhy, riešenie staticky určitých úloh je jednoduché. Ako uvidíme neskôr, najväčšou výhodou tohoto uloženia je, že teplotné namáhanie vyskytujúce sa v silnoprúdových a energetických zariadeniach nespôsobuje vznik dodatočných vnútorných síl, ktoré môžu spôsobiť mechanické poškodenie konštrukcie. Staticky určitá konštrukcia je však tuhostne poddajnejšia (vykazuje väčšie mechanické deformácie).
Staticky neurčité (preurčené) uloženie spravidla vystužuje konštrukciu. Na statický výpočet však nepostačujú len statické podmienky rovnováhy, ale podľa stupňa statickej neurčitosti je ich nutné doplniť o tzv. deformačné podmienky. Statický výpočet týchto konštrukcií analytickými metódami je preto obtiažnejší. Použitie numerických metód (napr. metóda konečných prvkov - MKP) však tento problém odstraňuje. Teplotné namáhanie (elektrické teplo, slnečné žiarenie, horúce pracovné médium) však predstavuje aj z hľadiska pevnosti konštrukcie nezanedbateľný nepriaznivý faktor.

2.4 ŠPECIÁLNE PRÍPADY STATICKEJ ROVNOVÁHY

Dokonale tuhé teleso uložené staticky určito, resp. neurčito (preurčene) sa pri zaťažení akýmikoľvek vonkajšími silami nepohybuje. Vonkajšie sily sú s väzbovými reakciami v statickej rovnováhe. Existujú však výnimky z tohto pravidla. Táto výnimka je spôsobená špecialnou vonkajšou silovou sústavou, resp. špeciálnou kombináciou vonkajších väzieb.

a) Rovnováha staticky podurčene uloženého telesa

Teleso môže byť v statickej rovnováhe v prípade n < r  »  i = n - r > 0° vtedy, keď výslednica vonkajších síl pôsobí tak, že môže nastať statická rovnováha medzi ňou a výslednicou väzbových reakcií. Tento stav možno dokumentovať nasledovnými príkladmi:

a1) prípad uloženia: n = 3° ; r = 1° ; i = 2°
Telesu zostali v rovine dva stupne voľnosti. Výslednica vonkajších síl a väzbová reakcia ležia na spoločnej nositeľke, pričom platí: R = - A

a2) prípad uloženia: n = 3° ; r = 2° ; i = 1°
Teleso má odobraté dva stupne voľnosti pohybu dvoma prútmi, alebo dvoma bodovými stykmi, pričom nositeľky väzbových reakcií A a B sa pretínajú v bode C. Ak výslednica vonkajších síl R prechádza tým istý bodom, potom platí silová rovnica rovnováhy R + A + B + ... = 0 a teleso je v statickej rovnováhe.
Sily A, B a R tvoria centrálnu rovinnú rovnovážnu silovú sústavu.

b) Statická nerovnováha staticky určito, resp. staticky neurčito (preurčene) uloženého telesa.

V dôsledku nesprávnej kombinácie väzieb je uloženie telesa nestabilné (teleso sa môže pohybovať). Zle zvolené väzby neplnia svoju funkciu - nazývajú sa pasívne väzby.

b1) prípad uloženia n = 3° ; r = 3° ; i = 0°
Teleso je uložené staticky určito tak, že nositeľky väzbových reakcii A, B a C sa pretínajú v bode C. Ak výslednica vonkajších síl R ide mimo bod C, teleso sa môže okolo bodu D virtuálne pootočiť.

Pridaním ďalšej pasívnej väzby sa situácia nemení. Príkladom je uloženie hriadeľa točivého stroja v ložisku. Pasívne väzby sú cez styčné plochy hriadeľa a ložiska, vplyvom výslednej elektromagnetickej sily sa rotor v ložisku otáča. Špeciálne prípady uloženia sa však využívajú pri konštrukcii mechanizmov vykonávajúcich predpísaný pohyb (napr. pohony, roboty, mechatronické systémy, ...).

Poznámka:
Väzby treba voliť tak, aby vznikla stabilná rovnováha, t.j. aby nenastal prípad špecialnej rovnováhy. V opačnom prípade každá zmena vonkajších síl spôsobí tuhý pohyb konštrukcií, ktorý je pri statických systémoch neprípustný.

2.5 VÝPOČET VÄZBOVÝCH REAKCIÍ STATICKY URČITÉHO ULOŽENIA

Postup výpočtu väzbových reakcií staticky určitých prípadov uloženia:

Upevnené teleso ramena

Uvoľnené teleso ramena s vloženými väzbovými reakciami v kladnom zmysle

Statické podmienky rovnováhy (rovinná úloha)
Pre tri neznáme reakcie treba napísať tri rovnice rovnováhy.

Momentová rovnica rovnováhy k bodu A (momenty všetkých síl točia okolo osi z, kolmej na rovinu papiera):

Momentová rovnica rovnováhy k bodu B:

Silová rovnica rovnováhy v smere osi y:

Skúška správnosti:

Väzbové reakcie sú vypočítané správne. Reakcia B_x má v skutočnosti opačnú orientáciu, ako sme predpokladali.

Priklad č. 2.2: Treba určiť väzbové reakcie v uchyteniach izolátorov na rameno stožiara.

Skutočný systém

Statický systém

Uvoľnený statický systém

Na výpočet väzbových reakcii možno použiť tieto tri rovnice rovnováhy:

Skúška správnosti:

Príklad č.2.3: Treba určiť väzbové reakcie v uložení votknutého nosníka.

Uvoľnený sytém

Rovnice rovnováhy:
Skúška správnosti:

Poznámka:	Ak na teleso pôsobí väčší počet rôznych vonkajších zaťažení, skutočnú orientáciu väzbových reakcií možno určiť až po dosadení konkrétnych hodnôt vonkajších síl. Ak napr. F1 = F2 = F = 1000 N a q = F/l potom:

Uvolnený systém

Podmienky rovnováhy:

Podmienky rovnováhy:

Veľkosť reakcii A_x a B_x je závislá na tzv. vnútorných silách, ktorých výpočtom sa budeme zaoberať nekôr v rámci pružnosti a pevnosti materiálu. Statické podmienky nepostačujú na výpočet väzbových reakcii pri staticky neurčitom uložení telesa.